Na otvorení nabíjacej stanice v Košiciach som mal možnosť vyskúšať, ako sa jazdí na elektromobile.
Peugeot iOn respektíve jeho dvojníkov Citroen C-Zero a Mitsubishi i-MiEV som už niekoľkokrát videl na autosalónoch, rovnako aj viacerí z vás. Vždy som tieto trojčatá akoby zanedbával, nezaujímali ma. Podvedome som ich vnímal ako niečo vzdialené a nereálne. Ale elektrické vozidlá sa stávajú súčasťou reality aj na Slovensku. Bude to pomalý proces, ale jedného dňa sa spamätáme a zistíme, že budúcnosť sa stala súčasnosťou. Ja som si to uvedomil za volantom Peugeotu iOn.
Slovensko má svoju prvú verejnú nabíjaciu stanicu a už tu chýbajú iba tie elektromobily. Pri nabíjačke v Košiciach zrejme ešte niekoľko rokov nebude dlhá čakacia doba. No pri slávnostnom spustení stanice mala plne obsadené. Prevádzkovateľ stanice zabezpečil na prezentáciu dva elektromobily - Peugeot iOn a Teslu Roadster. Napriek naivným očakávaniam a konskej dávke šťastia pri losovaní novinárov, ktorí sa budú môcť povoziť na Tesle, som mal napokon väčší zážitok z japonského Francúza.
Peugeot iOn vyzerá tak, ako vyzerá. Autorom jeho dizajnu je Mitsubishi, Francúzi ho iba olepili svojimi levíkmi. Podstatné však je, že malý elektromobil je prekvapivo použiteľné auto. Ihneď po nasadnutí som sa v ňom cítil ako doma. Žiadne záludné ovládanie, žiadne prekvapenia. Dokonca má iOn klasický kľúč, ktorý musíte zasunúť do spínacej skrinky na tradičnom mieste a pootočiť ho ako keď štartujete. Racionálny charakter zdedil iOn po japonskom Mitsubishi i, ktoré pôvodne poháňa spaľovací motor.
Po pootočení kľúčom sa na prístrojovom paneli rozsvieti nápis "READY". Potom sa už iOn správa ako klasický automat. Brzda, presunúť volič z "péčka" do "déčka" a vyrážame.
Uvoľnením brzdového pedálu necháme priestor na realizáciu elektromotoru. Auto sa samo pohne, presne ako to majú vo zvyku automaty. Spočiatku sa mi zdal akceleračný pedál iOnu akýsi hluchý, no potom som zistil, že má pomerne dlhý chod a stačí na to poriadne "dupnúť". S pedálom na podlahe elektromotor vydá zo seba to najlepšie a iOn prekvapivo svižne zrýchľuje.
Pred vodičom sa nachádza jednoduchý prístrojový štít s digitálnym rýchlomerom. Nad ním sa v polkruhu rozprestiera ukazovateľ aktuálneho stavu systému. Ručička indikátora prezrádza akým smerom v danom momente tečie energia. Počas jazdy pri zložení nohy z akcelerátora výrazne cítiť akési brzdenie motorom, ktoré znamená, že systém rekuperuje energiu.
Na zadných sedadlách som za samým sebou mal na kolená dostatok priestoru. Operadlá majú aj vzadu nastaviteľný sklon a pasažier si tak dokáže nájsť takmer ideálnu polohu. Batožinový priestor zodpovedá zameraniu vozidla a na mestské radovánky úplne postačuje.
Nabíjanie iOnu pomocou domácej nabíjačky trvá asi šesť hodín (220 V/16 A), na nabíjacej stanici máte batérie nabité na 80 % kapacity za pol hodiny (400 V/125 A). Plne nabité batérie znamenajú dojazd asi 150 km v ideálnych podmienkach. Ťažko reálne zhodnotiť, ako sa odlišujú údaje výrobcov od skutočnosti.
Napriek vcelku praktickej stavbe Peugeot iOn diskvalifikuje jeho cena. Málokto je ochotný zaplatiť 30 000 eur za druhé auto do rodiny, ktoré je využiteľné prakticky iba v meste. Tieto prvé lastovičky však znamenajú, že nás čaká elektrická budúcnosť.