Vzácny kúsok automobilovej histórie vznikol vďaka Bobovi Wallaceovi, známemu šéfovi testovacích jazdcov Lamborghini, ktorý sa zároveň podieľal na vývoji vozidiel. Wallace dobre vedel, že Miura nebola fabrikou ani žiadnym zákazníkom oficiálne zapojená do akéhokoľvek šampionátu, aj to aj napriek potenciálu, ktorý ponúkala. Postaral sa preto o vznik špeciálnej závodnej vezie, ktorá mohla nasmerovať chodníček Miuri do motoršportu.
Výsledkom bolo vozidlo nazývané Jota. Vychádzalo z už existujúcej Miuri S, no prešlo výraznými zmenami. Tie sa týkali predovšetkým nového motora V12, ktorý pri 8 000 ot./min. podával výkon 440 koní, ďalej zavesenia, rozšíreného rozchodu zadných kolies, rozšírených blatníkov a širších kolies. Vozidlo pripravené pre potreby motoršportu takisto prišlo kompletne o luxusný interiér. Sklá boli nahradené plexisklom a celá konštrukcia vyrobená kompletne z hliníka. To všetko za jediným účelom – zhodiť hmotnosť. Tej sa nakoniec podarilo klesnúť na len 809 kg.

Hotová Miura si v službách automobilky odbila viac ako 30 000 km, aby sa potom predstavila na ženevskom autosalóne v roku 0971. Ferruccio Lamborghini so zamietavým postojom k pretekárskej činnosti rozhodol o zošrotovaní tohto kúska. To ale uniklo svojmu osudu, keď sa dostalo do rúk milionára Alfreda Belponeho. Nie však nadlho. Podľa dostupných informácii niekto s autom na diaľnici havaroval a to kompletne zhorelo. Jediná Jota teda navždy zmizla z povrchu zemského. Na čo sa teda pozeráme?
Na dôkaz, že aj kópie môžu mať neuveriteľnú hodnotu. Po tomto incidente sa niekoľko zákazníkov na čele s iniciatívnym testovacím jazdcom dožadovalo rovnakých úprav ako Miura SVJ. Lamborghini nakoniec vyrobilo päť (podľa niektorých zdrojov sedem) kópií kombinujúcich pohodlný interiér štandardnej Miuri a špecifikáciu Joty, vrátane karosérie, motora, výfukov, zavesenia kolies a bŕzd.
Jednou z týchto konverzií je aj Miura s typologickým číslom 4892. Jej životná púť by pritom vydala aj na krátku poviedku. Pôvodne bola nastriekaná bielym lakom a vo vnútri dominovala modrá koža. Po roku 1971 zostala v Ríme u doktora Alcidea. Neskôr bola prelakovaná a putovala do Japonska, kde vystriedala dvoch majiteľov. Na konci 80-tych rokov absolvovala rekonštrukciu a o dve dekády neskôr transport do USA. V roku 2007 auto získalo cenu na William K. Vanderbilt Jr. Concours d’Elegance v Newporte.
V tom istom čase zamestnanec Lamborghini Claudi Zampolli, ktorý medzi rokmi 1967-1972 pôsobil v programe špeciálnych prestavieb, potvrdil, že táto konkrétna Miura patrila do série upravených vozidiel podľa špecifikácie Joty. Padlo rozhodnutie zreštaurovať vozidlo do podoby, v akej opustilo fabriku po prestavbe. To si vyžiadalo dva roky práce a 225 000 $. Aktuálnemu majiteľovi sa však investícia môže výrazne zhodnotiť. Aukčný dom, ktorý Miuru ponúkne v aukcii, odhaduje jej cenu na 2-2,6 mil. $.