ČlánkyNovinkyRecenzieO nás
Recenzia

TEST: Renault Captur s automatom

ikona
Richard Hombauer · · Diskusia
malý kríženec so šesťstupňovým automatom: 1.2 TCe vs. 1.5 dCi
Test Renault Captur


Renault Captur Helly Hansen je najvyšší stupeň výbavy tohto modelu typický špecifickou farebnou kombináciou, špeciálnym čalúnením (tentoraz nie na zips), červeným interiérom, outdoorovými dizajnovými prvkami, peknými 17' diskami, automatickou klimatizáciou a multimediálnym i navigačným systémom R-Link. Oproti top výbave Intens ponúka navyše aj tri režimy trakčnej kontroly (automatika, piesok, expert), ktoré využijete pri nižších rýchlostiach mimo asfaltu. Hoci neviem presne ako, Captur totiž nie je žiaden offroad.

Test Renault Captur


Úprimne poviem, že by som si za výbavu Helly Hansen tých 1 400 eur nepriplatil. Radšej by som vzal výbavu Intens s motorom 1.5 dCi s manuálom za 17 090 eur alebo a automatom EDC za 18 490 eur a priplatil 50 eur za rezervné koleso a 680 eur za Parking Plus (parkovacia kamera, senzory, sklápanie spätných zrkadiel).
Test Renault Captur


Navigáciu používam zásadne v smartfóne (väčšinou online navigáciu Waze s upozornením na hliadky a prekážky) a keďže Bluetooth podporuje aj najzákladnejšie renaulťácke autorádio, za dotykový displej a pokazené USB si priplácať nepotrebujem. V každom Capture, v ktorom som sedel, totiž USB nefungovalo. A tak som hudbu z iPhonu počúval zásadne cez Bluetooth.

Test Renault Captur


Výbavu teda máme vyriešenú. Otázkou ostáva, či vziať benzín alebo diesel. Či manuál alebo automat.

Preto som dva týždne strávil za volantom šikovného Renaultu s automatickou prevodovkou - raz s úsporným naftovým pohonom, potom s výkonným benzínovým štvorvalcom.

S manuálnou prevodovkou dokáže Captur za takých 15- až 18-tisíc eur výbavou konkurovať aj prémiovým a imidžovým autám (parkovacia kamera s natáčaním čiar, bezkľúčové ovládanie s automatickým uzamknutím auta po odchode od vozidla, viacfarebná karoséria s efektnými prvkami), pričom ostáva stále praktickým vozidlom s relatívne veľkým kufrom, posuvnou zadnou lavicou, dvojitým dnom so šikovným uchytením v šikmej polohe (ideálne na nákupy), rezervným kolesom... Jeden by neveril, aké všestranné a výborne vybavené štýlové auto so svetlou výškou 16 cm sa dá kúpiť do 20 000 eur.

Všetky moje základné postrehy nájdete v rok starom teste: TEST: Renault Captur 1.2 TCe

Pripomenúť musím absenciu dojazdu všetkých okien. Automatický dojazd totiž ponúka len okno vodiča.

Opäť mi veľmi chýbal ukazovateľ teploty motora. Spoľahnúť sa tak musím na jedinú modrú kontrolku indikujúcu studený agregát. V diesli zhasne neskôr, v benzínovej verzii už pár minút po štarte, hoci vonku už mrzne.

Test Renault Captur


Lacnejšie Renaulty sú typické jednoduchým displejom palubného počítača, ktorý využíva aj tempomat. Ak teda nastavím na diaľnici 120 km/h, nevidím už aktuálnu spotrebu. K tej sa na chvíľu dostanem po stlačení tlačidla na konci pravej páčky.

Captur sa hlási k lacnejším modelom značky aj lietajúcimi zámkami bezpečnostných pásov na zadných sedadlách. V štýlovom aute to považujem za prešľap.

Tým je aj vyhrievanie predných sedadiel bez akejkoľvek indikácie. Keď na Renaulte Koleos spolujazdec zapne vyhrievanie sedadla, upozorní ma na to prístrojový panel. V Capture to zistím jedine natiahnutím sa cez polku auta. Našťastie na tlačidlo vyhrievania sedadla spolujazdca po jeho vystúpení bez obáv dosiahnem.

Test Renault Captur


Páči sa mi dizajn prístrojového panela, ovládanie tempomatu na volante aj autorádia pod ním (je to jednoduché, stačí si len zvyknúť). Uchvátil ma šuflík pred spolujazdcom a celkový priestor v aute. Rozdiel medzi Cliom a Capturom je práve tu - v svetlej výške a priestore v kabíne, kde sa bez problémov usadia aj vyšší cestujúci. Ak toto nepotrebujete, kľudne si skúste úspornejšie Clio Grandtour, ktoré menej hučí na diaľnici (aerodynamický odpor vyššej konštrukcie neoklamete) a menej žerie (opäť ten istý dôvod).

Captur sa zamkne, akonáhle sa od auta mierne vzdialite. Hnevalo ma, že stačilo ísť okolo kapoty a Captur sa občas zamkol skôr než som vybral dcérku zo sedačky ma zadnom sedadle. Skrátka, uzamykanie tlačidlami namiesto automatiky je v praxi rozumnejšie riešenie. Hlavne, keď vozíte deti, ktoré na vás čakajú pri obchode, na čerpacej stanici, atď.

Test Renault Captur



Otáčky motora 1.2 TCe + EDC50 km/h90 km/h130 km/h
3. prevodový st.26004750-
4. prevodový st.20003400-
5. prevodový st.150026003750
6. prevodový st.-21003000

*Údaje po zohľadnení rýchlosti podľa GPS.


Otáčky motora 1.5 dCi + EDC50 km/h90 km/h130 km/h
3. prevodový st.2500--
4. prevodový st.17503000-
5. prevodový st.130023003300
6. prevodový st.-18002600

*Údaje po zohľadnení rýchlosti podľa GPS.

Motor je v prípade zážihovej alternatívy úžasne tichý aj výborne odhlučnený. Štart tlačidlom je prudko návykový. Zohreje sa pomerne rýchlo a pri pokojnej mestskej jazde budete mať občas pocit, že sedíte v elektromobile. To ticho je fakt návykové. Diesel je menej kultivovaný, ale nejde o žiadnu tragédiu. Samozrejme, na tak malom aute s tenkými dverami aj oknami počítajte s vyšším aerodynamickým hlukom aj šumom od kolies (napríklad oproti Méganu), ale v meste a na okreskách je všetko v úplnom poriadku. Brániť sa nemusíte ani jazde nad 130 km/h, šum vzduchu je pri nej však vyšší než v nižšej strednej triede.

Podvozok je dobrý, hoci v Mégane si pamätám trochu vyšší komfort pri jazde na nekvalitnej ceste. Je možno trochu tvrdší, než čakáte, ale za to môžu aj 17' kolesá. So šestnástkami bude Captur istotne o trochu pohodlnejší. Riadenie je relatívne presné, typicky preposilňované, náklony v zákrutách vďaka tvrdšiemu podvozku len mierne, skrátka, s Capturom sa dá na kľukatých cestách jazdiť rovnako ako s Cliom. A to je dobre. Prekvapivo dobre. Šoférovanie Capturu ma bavilo. Pochopiteľne, o čosi viac s benzínovým motorom.

Test Renault Captur


Zážihová verzia je dostatočne výkonná aj pri plnom naložení auta. Naftových 90 koní už nemusí každému stačiť. Vznetový agregát je tak zameraný skôr na atraktívnu spotrebu nafty. Tam, kde nafta zhltla šesť litrov si zážihový motor zobral každých sto kilometrov sedem a pol litra benzínu. Všeobecne môžem povedať, že s 1.5 dCi EDC dokážem úsporným štýlom dlhodobo jazdiť za 5,0 l / 100 km, s 1.2 TCe EDC za 6,5 l / 100 km. A keď si mám kúpiť auto za 18 000 eur, asi mi nebude stáť pred barákom, a vyhrá tak úspornejší motor spaľujúci lacnejšie palivo. Jednoznačne tak hlasujem za môjho obľúbenca 1.5 dCi. A po uplynutí záruky šup na chip tuning - aspoň jemne vyladiť výkon aj správanie automatickej prevodovky. Verím, že to pôjde.

Automatická dvojspojková prevodovka si zaslúži svoj odsek. Trhavé pohyby pri rozjazde som už dlho nezažil, EDC v tomto smere patrí k najslabším dvojspojkovým prevodovkám na trhu. Dokáže ju tiež poriadne rozhádzať kick-down, po ktorom nechá trojku zaradenú pri deväťdesiatkilometrovej rýchlosti a povolení plynu kľudne aj niekoľko sekúnd. V režime ECO je zase prevodovka až príliš ekonomická a podradenie nastáva záhadne neskoro. Skrátka, pokiaľ cielene nehľadáte robotizovanú prevodovku, berte radšej manuál. Ale pokiaľ ste podobným fanúšikom robotizovaných prevodoviek ako ja, pokiaľ sa vám páči parkovanie len s použitím brzdového pedála, pokiaľ máte radšej v križovatke obe ruky na volante, kľudne si EDC v Renaulte Captur vyskúšajte. Stačí sa naučiť lepšie (jemnejšie) narábať s plynovým pedálom v klasickom režime, alebo plynový pedál viac stláčať v režime ECO a budete si rozumieť. V zápchach po uvoľnení brzdy nastáva pomalý posun dopredu. V prudkom kopci sa už vozidlo viac spolieha na hill holder, teda brzdy. Odporúčam vám preto vždy radšej zastať, aby sa brzdy zacvakli do kotúčov, čo platí aj pri cúvaní. Ťah motora na voľnobehu totiž vozidlo v kopci proti gravitácii neudrží. Ale to je vlastnosť všetkých automatov ku malým motorom a netreba nad tým hýkať.

Test Renault Captur


Na rovine bude s touto dvojspojkovou robotizovanou prevodovkou spokojný každý defenzívny vodič. S ľahkou nohou vám prinesie pohodlie, ktorému sa manuál nikdy nevyrovná. Ak však radi občas jazdíte svižnejšie, prípadne bývate v kopcoch, manuál bude výhodnejší - úspornejší a istotne menej nervózny (v bežnom režime) či prispatý (v režime ECO).

Oba motory sú dobre prispôsobené aj rýchlejšej jazde po diaľnici. Pri 130 km/h dosahuje 1.5 dCi EDC na šiestom prevodovom stupni 2 600 otáčok za minútu, zážihová alternatíva 1.2 TCe otočí kľukový hriadeľ 3 000-krát za minútu.

A čo spotreba? Dvojspojkové automatické (robotizované) prevodovky dokážu byť úsporné. Osobne odhadujem nárast spotreby paliva oproti manuálu maximálne o nejaké tri desatiny litra na sto kilometrov. V praxi to však môže byť aj naopak, ECO režim dokáže občas využiť ťah motora pri čo najnižších možných otáčkach.

Priemerné spotreby 1.5 dCi na jednotlivých trasách:

6,0 l / 100 km: BA -> BS; 160 km normálnou jazdou
4,8 l / 100 km: BS -> BA; 160 km normálnou jazdou
4,3 l / 100 km: Dvorníky -> MY; 70 km normálnou jazdou
4,2 l / 100 km: MY -> BS; 150 km úspornou jazdou v režime ECO

Priemerné spotreby 1.2 TCe na jednotlivých trasách:

7,2 l / 100 km: BA -> BS; 160 km úspornou jazdou
6,8 l / 100 km: BS -> NR -> BS; 180 km normálnou jazdou
6,8 l / 100 km: BS -> Tále; 100 km normálnou jazdou
5,6 l / 100 km: Tále -> BS; 100 km úspornou jazdou
6,4 l / 100 km: BS -> BA; 160 km úspornou jazdou v daždi

Podľa mojich pozorovaní a amatérskych výpočtov ukazovateľ spotreby v Capture reálne hodnoty výrazne skresľuje (pri 1.2 TCe som dosiahol celkový priemer 7,1 l benzínu / 100 km, čo vôbec nekorešponduje s nameranými spotrebami na jednotlivých trasách). Počítajte tak pokojne až s +0,3 až +0,5 l paliva na každých 100 km oproti údaju na palubnom počítači. Kritiku si zaslúži aj malá, iba 45-litrová palivová nádrž. Aj tá hovorí skôr v prospech naftového, výrazne úspornejšieho motora oproti 1.2 TCe. Zastavovať na čerpacej stanici každých 600 km by ma určite nebavilo.

Test Renault Captur


Benzínový motor v ECO režime zlenivie výraznejšie než naftový. Ten je dosť lenivý sám o sebe. Výhodou je, že ak režim ECO zapnete alebo vypnete, nastavenie si vozidlo pamätá aj po štarte. Pár dní som jazdil práve "ekonomicky", ku koncu testu zase s vypnutým režimom ECO a vplyv na spotrebu bol minimálny, zato reakcie plynového pedála aj prevodovky boli živšie. Stačí sa vedieť k motoru (resp. akceleračnému pedálu) a autu celkovo pekne správať. Najviac som si pochvaľoval absenciu stop&start funkcie, ktorá motor iba trápi, zvyšuje počet komponentov pod kapotou a celkovo prináša (podľa môjho názoru) viac rizík než úžitku. Tá mi ani na jednom aute vôbec nechýbala.

Počas testovacieho týždňa som mal možnosť odvážiť Renault Captur 1.2 TCe Helly Hansen s EDC prevodovkou a 3/4 paliva v nádrži. Verdikt? 1340 kg bez vodiča, t.j. 1415 kg so 75 kg vodičom, ako udáva európska norma. To je podstatne viac, než prevádzková hmotnosť v brožúre či techničáku (1372 kg). Len aby ste vedeli.

Hlavné klady


+ záruka 5 rokov v rámci rozumnej ceny
+ posuvná zadná lavica
+ šuplík pred spolujazdcom
+ štýl malého MPV na 16 cm vysokom zakrytovanom podvozku
+ dvojité dno kufra využiteľné na rozdelenie priestoru pre menšie nákupy
+ vydarená automatická klimatizácia

Hlavné nedostatky


- automatický dojazd len na okne vodiča
- mäkké sedadlo vodiča
- slabé stretávacie svetlá
- bubnové brzdy vzadu
- chýba ukazovateľ teploty motora
- automatické zamykanie auta by som zmenil na tlačidlové
- pokazené USB na všetkých R-Link autorádiách, ktoré som videl

Záverečné zhodnotenie



Captur je také to sympatické auto pre normálnu slovenskú rodinku. Škoda vyššej cenovky, ktorá oproti minulému roku ešte o čosi narástla. Praktické rozmery, svetlá výška solídnych 16 cm, dostatočne veľký kufor s rezervným kolesom, posuvná zadná lavica, sympatický dizajn... Motorom nemám čo vyčítať, všetko je otázkou preferencií. Vznetový 1.5 dCi je mimoriadne úsporný a výkonovo dostatočný, zážihový 1.2 TCe je citeľne výkonnejší, podstatne kultivovanejší, rýchlejšie sa zohrieva...

Takmer dvojtisícový rozdiel v cene hrá v prospech zážihového motora. Naftový je však podstatne úspornejší, 1.5 dCi navyše nie je žiadna novinka a koniec-koncov, aj motor, aj prevodovku môžete dať "načipovať". Popýtajte sa predajcu, či tým prídete o záruku. Otázkou tak ostáva, či investovať do automatickej prevodovky. Patrí k tým najhorším, čo sa dnes v tejto oblasti predáva. Nenáročnému vodičovi najmä na rovine prinesie pohodlie jazdy v zápche aj na križovatkách, no ktokoľvek skúsenejší by dal tento zázrak s názvom EDC niekomu preprogramovať. Poviem to takto: Ak by bol automat za cenu manuálu, kúpil by som ho. Dokážem komfort jazdy s robotizovanou prevodovkou oceniť a zas až taká tragédia to nie je. Ale viac než 500 eur by som si za tento zázrak nepriplatil.

-- GALÉRIA --



Najčítanejšie články (30 dní)
Najnovšie príspevky k článkom