Koncept Toyota FCV (2013)

Vodík je podľa mnohých automobiliek považovaný za palivo budúcnosti. Pravdepodobne najdlhšiu cestu k sériovým vozom s ním prešla Honda. Jej FCX Clarity sme v minulosti dokonca vyskúšali na vlastnej koži neďaleko Prahy. Miesto prezentácie bolo prakticky jedinou možnou voľbou „v okolí“. V malej dedinke v Neratovicích neďaleko českého hlavného mesta je totiž jediná čerpacia stanica na vodík v celej východnej Európe. Ide o unikát, keďže celkovo ich je v Európe len niekoľko desiatok, a v roku 2010 ich bolo na celom svete len 212.

Vráťme sa ale ku konceptu Toyoty. Ten disponuje dojazdom najmenej 500 km a možno ho natankovať iba za tri minúty, teda približne za rovnaký čas ako konvenčný automobil spaľujúci benzín. To je výrazný benefit oproti klasickým elektromobilom, ktoré treba nabíjať celú noc a i tak neprejdú vzdialenosť dlhšiu ako cesta z Bratislavy do Trenčína.



Na palube Toyoty je malá a ľahká zostava palivových článkov vlastnej výroby a dve vysokotlakové nádrže na vodík (70 MPa) umiestnené v spodnej časti špeciálne riešenej karosérie. Výkon pohonnej sústavy je minimálne 100 kW. Pohonná sústava s palivovými článkami okrem toho používa menič napätia vlastnej produkcie. Vďaka vyššiemu napätiu bolo možné zmenšiť rozmery elektromotora a počet palivových článkov, čím údajne vznikol celkovo menší systém s vyšším výkonom a nižšou cenou.



Toyota sa dušuje, že sériovú výrobu spustí v roku 2015. S rovnakými ambíciami uskutočnilo svoje plány už niekoľko automobiliek, napríklad spomínaná Honda alebo Daimler, spravidla však išlo o malosériové kvóty. Vozidlá neboli na predaj, a ak sa dostali medzi bežných motoristov, bolo to len v blízkom okolí čerpacej stanice na vodík a spravidla na zapožičanie. Vodíkové Toyoty preto pravdepodobne čaká podobný osud. Veľkosériovej produkcii bráni okrem spomínanej riedkej siete čerpacích staníc aj náročné skladovanie vodíka, jeho drahá výroba a samotná cena palivových článkov, pri ktorých výrobe je potrebná aj platina.