TEST: Volvo V40 D2

Nezvyknem sa autom len tak vyvážať. Sadnúť doň v sobotu a spraviť si testovací okruh, skočiť do Baumaxu pozrieť ceny materiálu na budúci víkend, nakúpiť pár strapcov domáceho hrozna pri ceste vo Veľkej Mači... S Volvom V40 som presne na takú jazdu dostal chuť. Z domu necelých 20 kilometrov testovacej jazdy "na spotrebu" s vynikajúcim výsledkom 4,1 l / 100 km, potom rýchlo do "Malého Ríma", podobne odvážnym štýlom cez Maču naspäť domov. Po prejdení 65 kilometrov zväčša rýchlou až veľmi rýchlou jazdou (v obciach zásadne predpisovo!) ma potešili dve veci: že som nestretol žiadnych policajtov a pohľad na neuveriteľnú celkovú spotrebu 5,1 l / 100 km.



Volvo V40 je malá prémiovka konkurujúca novému "áčku" či novej "jednotke". Príchodom novej "á-trojky" sa obnova prémiovej skupinky dokončí a potenciálni zákazníci sa môžu zblázniť. Chcem predný alebo zadný náhon? Potrpím si na značke? A čo keď mi u konkurencie dajú väčšiu zľavu? Kupovať si auto nižšej strednej triedy za plus-mínus dvadsaťpäťtisíc eur si žiada jasnú predstavu, dostatočné finančné prostriedky aj istý spoločenský status. V40-ka zrejme nebude jediné auto v rodine. Vidím ju v garáži vedľa S80-ky, ktorú používa najmä otec na dlhšie trasy. Lenže stále tu máme skupinu slobodných manažérov, ktorí hľadajú emotívne auto, "zadohrab" im nič nehovorí a dizajn exteriéru aj interiéru posledného Volva navrhnutého tesne pred kúpou automobilky Číňanmi v roku 2010 ich doslova uchvátil. K tomu pridajte reálnu spotrebu 4 - 5 litrov vo verzii V40 D2, ktorá používa starú dobrú naftovú jedna-šestku, a podpísaná objednávka je na svete.

Technické parametre
Celkové rozmery	4,37 x 1,80 x 1,45 m
Rázvor	2647 mm
Svetlá výška	??? mm
Zaťaženie strechy	75 kg
Prevádzková hmotnosť	1476 kg
Maximálne zaťaženie	414 kg + 75 kg vodič
Maximálna hmotnosť prípojného vozidla	650 kg nebrzdeného / 1300 kg brzdeného
Použité pneumatiky	205/55 R16

Kritizovať cenu vé-štyridsiatky (od 22 900 eur práve s nami testovaným motorom) nemá zmysel. Buď si tento test čítate ako záujemcovia dobre oboznámení s cenníkom, alebo vás tento automobil iba zaujal ako príjemné oživenie trhu, no kupovať ho neplánujete. Volvo V40 je drahé, podobne, ako sú drahí aj jeho priami konkurenti. Keď si doň sadnete a preveziete sa, cenovku pochopíte. Je cítiť z kvality spracovania, materiálov, aerodynamického odhlučnenia kabíny, ale aj štýlu predajne, ponuky produktových materiálov, atď. Určite sa nik z vás nebude rozhodovať medzi Méganom a týmto dizajnérskym skvostom.



Týmto jasne priznávam, že nielen testovaný "drobec", ale všetky modely tejto snáď-ešte-švédskej značky, sa mi dizajnovo veľmi pozdávajú. Lenže v takmer všetkých prípadoch dizajn obmedzuje batožinový priestor či miesto nad zadnými sedadlami. Inak tomu nie je ani v tejto novinke. Dozadu si pohodlne sadnú dvaja ľudia (o päťmiestnom aute udávanom v techničáku si v tomto prípade nechajte zdať) vysokí maximálne 180 cm. Ja, 176-centimetrový muž strednej postavy, som našiel vzadu za sebou dostatok miesta na nohy aj hlavu (3 cm pred kolenami, 3 cm nad hlavou) a užíval si parádnu lakťovú opierku, no ktokoľvek vyšší by už cestu trebárs do Humenného v druhom rade sedadiel zvládal asi len s ťažkosťami. Volvo V40 teda nie je úplne malé, ani úplne nepraktické, ale od príkladného rodinného hatchbacku má ďaleko. Vzadu mi navyše chýbal výduch klimatizácie a ovládanie svetielok v strope.

Dĺžka ložnej plochy: F (po zadné operadlo) = 76 cm G (po predné operadlo v bežnej polohe) = 157 cm

Kufor postačí, len mi pod ním chýbala aspoň dojazdová rezerva. Vďaka špecifickému tlačidlu na kľúči aj na palubovke (vľavo vedľa volantu) môžete batožinový priestor ovládať aj samostatne. Vysoká nakladacia hrana má aj svoje výhody, aj nedostatky. Záleží od uhla pohľadu.

Dĺžka sedákov: A (predný sedák) = 52 cm B (zadný sedák) = 51 cm C (medzi operadlami) = 72 cm*

* vzdialenosť operadiel za šoférom strednej postavy, vysokým 176 cm s hmotnosťou okolo 80 kg.

Aj tento "Švéd" ma potrápil prehnanou bezpečnosťou s pohľadu uzamykania. Odomknutím vozidla (po krkolomných zmenách nastavení palubného počítača) našťastie nastalo odklopenie spätných zrkadiel a otvorenie všetkých dverí, no keď som z auta vystupoval, musel som si batožinový priestor či všetky dvere odomykať dodatočne príslušnými tlačidlami. Otravné, neskutočne otravné.

Interiér
Šírka interiéru v ramenách	137 cm vpredu, 130 cm vzadu
Šírka interiéru v lakťoch	151 cm vpredu, 147 cm vzadu
Batožinový priestor	335 litrov
Výška nakladacej hrany	približne ??? cm

Tlačidlom na diaľkovom ovládaní teda odomykám auto, sadnem za volant a kľúče odkladám do skrinky pred posuvnou lakťovou opierkou s mojou obľúbenou horizontálnou roletkou. Na ňu si vždy položím mobil automaticky pripojený k autorádiu cez Bluetooth. Príjmom telefonátov za volantom nemám čo vyčítať. Stlačím spojku a tlačidlo START ENGINE. Až teraz sa rozsvieti moderne digitálny prístrojový panel, ktorý je pri vypnutom motore záhadne čierny, rozumej zhasnutý. Dokonca aj smerovky sú len obrázkom na displeji. V nastaveniach palubného počítača nájdete tri grafické režimy, ja som si nakoniec obľúbil motív Performance s akože analógovým otáčkomerom a digitálnym rýchlomerom uprostred neho. Režimy Elegance a Eco ma oslovili tým, že zobrazujú len hodnoty rýchlomera okolo aktuálnej rýchlosti. Veľmi elegantný nápad.



Volant, rozsah jeho nastavení aj ovládače na ňom hodnotím mimoriadne kladne, to isté môžem povedať o sedadle. Horšie je to s ovládaním sklonu operadla - k tradičnému ovládaciemu koliesku som ledva prestrčil ruku. Medzi operadlom a B-stĺpikom je minimum miesta. Toto švédski inžinieri veľmi nedomysleli.

Parametre motora
Zdvihový objem valcov	1560 cm3
Najväčší výkon motora	84 kW pri 3600 ot./min.
Výkon na tonu	max. 56,9 kW / t
Krútiaci moment motora	270 Nm pri 1750 - 2500 ot./min.
Krútiaci moment na tonu	max. 182,9 Nm / t
Maximálna rýchlosť	190 km/h
Zrýchlenie 0 - 100 km/h	12,3 s
Servisný interval	20 000 km alebo 1 rok

Štartovanie je teda bezkľúčové, a aj vypnutie motora nastáva po stlačení príslušného tlačidla...alebo po zastavení na križovatke. Zaradím neutrál, pustím spojku a motor zhasne. V zápche to so systémom stop&start až taká sranda nie je, občas som spojku držal dlhšie, než bolo zdravé (aby motor nemusel po pár sekundách znovu zbytočne štartovať). Základná naftová 1.6-ka vé-štyridsiatke stačí, rozhodovanie medzi D2 a základnou benzínovou verziou T3 však nebude ľahké. Obe motorizácie majú turbodúchadlo, podobný objem aj cenovku. Za môj obľúbený forďácky EcoBoost (rozumej T3) si musíte priplatiť 600 eur, pričom sa dočkáte vyššieho registračného poplatku (výkon +26 kW) aj spotreby (na základe praxe minimálne o jeden liter na sto kilometrov viac). Navyše, táto naftová jedna-šestka je už dobre známa a mám pocit, že vo Volve (či Forde?) ju úspešne doladili. Zvuk motora nie je nijak rušivý, hoci benzínová T3 je jednoznačne kultivovanejšia, výkonnejšia a do prémiového auta sa hodí viac. Skrátka, ak vám ide o spotrebu a nejazdíte dvojkilometrové úseky po meste, naftová D2-ka vás presvedčí dostatočným výkonom a najmä úžasnou spotrebou. Sklamaním je len údaj výrobcu, ktorý nie je možné reálne dosiahnuť. Dlhodobo už vôbec.

Ak mienite V40-ku využívať aj plne naloženú, D2 bude na predbiehanie aj rýchlu jazdu slabá. Poznať to aj na zrýchlení 0-100; výrobcom udávaných 12,3 sekúnd s poloprázdnym autom je cítiť aj v reále.



Úprimne poviem, že po týždennej skúsenosti by som sa ja osobne, defenzívny vodič a "hlava" malej rodinky, reálne rozhodoval medzi D2 a T3 a nakoniec asi kvôli krásnej spotrebe a dostatočnému výkonu kľudne objednal D2 vo vyššom stupni výbavy. Nezvyknem sa za volantom hnať ako šialený, predpisy sa snažím dodržiavať a občas ich porušujem skôr kvôli mojej práci (testy vozidiel) než v bežnom živote.

Riadenie bieleho krásavca bolo príkladné, zákruty V40-ka zbožňuje a podvozku nemám čo vyčítať. Snáď len dokonalá aerodynamika zvýrazňuje maličké nedostatky v odhlučnení motora a kolies, keďže ani pri veľmi rýchlej diaľničnej jazde hluk obtekajúceho vzduchu takmer nepočuť. Práve tu vidím význam V40-ky: dostatočne malé do mesta, dizajnom a materiálmi ideálne na reprezentáciu a podvozkom, riadením aj odhlučnením veľmi vhodné aj na diaľnicu.

Otáčky motora	50 km/h	90 km/h	130 km/h
3. prevodový st.	1800	3300	-
4. prevodový st.	1300	2400	-
5. prevodový st.	1000	1900	2800
6. prevodový st.	-	1600	2300

*Údaje po zohľadnení rýchlosti podľa GPS.

V meste navyše oceníte parkovaciu kameru s prispôsobením vodiacich čiar polohe volantu. Kamera potešila aj cez deň, aj večer. Zato parkovacie senzory reagovali občas prehnane citlivo. Ale to je lepšie než opačný extrém. Mestské rovinky si V40 užíva na štvrtom prevodovom stupni, len treba ísť pár km/h nad limitom. Dráhy prevodovky sú príjemne dlhé, šestku som radil až pri deväťdesiatke. Motor zvláda aj podtáčanie, dokonca až na 1000 ot./min. a relatívne plynule zaberá od 1400 ot./min. To si zaslúži pochvalu.



Tempomat treba po každom naštartovaní zapínať, ale inak ho môžem len chváliť. Jeho ovládače na volante sú príkladné a potešilo ma, že ostáva aktívny aj po stlačení spojky a preradení, resp. podradení. Toto je jedna z mnohých podobností s Fordom Focus. Odstupňovanie tempomatu je po 5 km/h. Či je to veľa už nechám na vás, ja mám radšej odstupňovanie po 2 km/h.



Zvyk si určite vyžiada komplikované a neergonomické ovládanie palubného počítača, ako aj ovládanie diaľkových svetiel iba smerom k sebe (tento systém nemám v láske). Pri pohľade na prednú kapotu sú pre V40-ku typické tri dýzy ostrekovačov čelného skla. Zaujímavý nápad. Aby som nezabudol, funkcia City Safety pri jazde do 50 km/h Volvo V40 automaticky zastaví pred prekážkou, a keď náhodou nastane kolízia s chodcom, jeho šance na prežitie zvyšuje "airbag" pod kapotou.

Praktický priemer otáčania: ??? m

Celkový stopový priemer otáčania: 10,8 m

Spotreba

Priemerné spotreby na jednotlivých trasách:
4,4 l / 100 km: BA -> Dvorníky; 60 km úspornou jazdou
4,8 l / 100 km: Dvorníky -> BA; 60 km normálnou jazdou
4,5 l / 100 km: BA -> Dvorníky; 60 km úspornou jazdou
4,7 l / 100 km: Dvorníky -> BA; 60 km normálnou jazdou
5,1 l / 100 km: BA -> Dvorníky; 60 km rýchlou jazdou

Nad päť litrov bude dlhodobo jazdiť len šofér s veľmi ťažkou nohou alebo častý účastník hustej mestskej premávky, ktorému ani stop&start nepomôže. Ale bežný šofér bude tankovať minimálne každých 900 km. A to znie viac než dobre.

Rýchla jazda = jazda tesne nad limitmi (s občasným rizikom minimálnej pokuty, rýchlymi rozjazdami za koncom obce a pod.), po diaľnici reálne 130 - 140 km/h; Normálna jazda = tesne pod predpisovými rýchlosťami, ale bez zbytočných brzdení (včasného púšťanie akceleračného pedála, keď vidím červenú v diaľke alebo začiatok obce), po diaľnici reálne 125 - 130 km/h; Úsporná jazda = pomalé rozbehy, rozumné dojazdy, minimum brzdení, po diaľnici reálne okolo 115 - 120 km/h.

	Údaje o spotrebe
Aktuálny stav tachometra	7900 km
Udávaná spotreba a emisie CO2	3,6 l/100km, 94 g/km
Dosiahnutá spotreba úsporne	4,2 - 4,5 l/100 km
Dosiahnutá spotreba neúsporne	4,7 - 5,1 l/100 km
Objem palivovej nádrže	52 litrov (D3 a D4 - 60 l, T3 a T4 - 62 l)
Približný reálny dojazd	900 - 1100 km (so zostatkom 5 l paliva)

Moja domáca 17-kilometrová testovacia trasa (10 km obce, 7 km okresné cesty) úspornou jazdou skončila s priemerom 4,2 l / 100 km.

V40-ka ponúka za príplatok aj ďalšie nadštandardné funkcie, či už bezpečnostné, alebo len zvyšujúce komfort vodiča i celej posádky. Ja som v testovačke dostal aj automatické parkovanie za 1020 eur či parádnu audio sústavu s ôsmimi reproduktormi za 660 eur. Jej zvuk je skutočne chvályhodný, nechýbal mi ani USB konektor či Bluetooth prepojenie s mobilom. Grafika autorádia na príplatkovom displeji je príjemná, autorádio potešilo spoľahlivou funkciou Radio Text zobrazujúcou názov relácie či aktuálnej skladby.



Zadné senzory s parkovacou kamerou a osempalcový displej boli súčasťou balíka Intro za 550 eur. Volvo nemá len povesť prémiovky, ale aj prémiový prístup v cenníku, v ktorom nájdete množstvo rôznych funkcií, za ktoré si však aj poriadne zaplatíte. Pikoškou testovacej verzie je podsvietená radiaca páka.

Mne v testovanom vozidle za vyše 26-tisíc eur chýbala navigácia a potešila by automatická prevodovka. Tá k slabým motorizáciám nie je vôbec k dispozícii, čo považujem za veľkú škodu.

V testoch Euro NCAP získalo Volvo V40 rekordných 98 % v ochrane predných pasažierov a až 88 % v ochrane chodcov.

Hlavné klady

+ mimoriadne úsporný motor
+ odhlučnenie kabíny najmä od aerodynamického šumu
+ kompletne digitálny prístrojový panel s tromi režimami
+ dizajn a spracovanie interiéru
+ klasická ručná brzda (+ hill holder)
+ dokonalá parkovacia kamera
+ tempomat drží nastavenie aj po preradení

Hlavné nedostatky

- nereálna výrobcom udávaná spotreba
- priestor na zadných sedadlách pre osoby do 180 cm
- malý batožinový priestor
- testovačka bez rezervného kolesa
- ovládanie palubného počítača
- ovládanie sklonu predných operadiel
- bezkľúčové ovládanie obmedzené len na štart a vypnutie motora

Spokojnosť s autom: 9/10

1 - totálne nespokojný, 5 - priemer, 10 - maximálne spokojný

Záverečné zhodnotenie

Volvo V40 je krásne, drahé a nie úplne praktické kompaktné prémiové auto, ktoré si zaslúži našu pozornosť. Je to doslovne prémiový Ford Focus - s podobne výbornými jazdnými vlastnosťami, snáď úplne rovnakými motormi, no totálne odlišným dizajnom. Focus 1.6 TDCi (85 kW) so šesťstupňovým manuálom v najvyššej akciovej výbave Champion X stojí 19 170 eur, pričom sa nejedná o žiaden zázrak s úžasnou výbavou, ale "iba" poctivé auto roku 2012. Štandardná cena Focusu vo výbave Titanium s motorom zhodným s V40 D2 je 21 840 eur, pričom za každý nadštandardný prvok (start&stop, automatické parkovanie, bezkľúčové ovládanie, vyhrievanie čelného skla, adaptívny tempomat, varovanie pred nárazom, päťpalcový displej...) si poriadne priplatíte. Takže nakoniec tá V40-ka až taká drahá nie je. Pretože, keď sa pozriem na palubovku, prístrojový či stredový panel, Volvo je o pekných pár krokov ďalej.

-- GALÉRIA --